9 dôvodov, pre ktoré nosím svoje deti.

Áno, stále nosím obe naše baby. Jednu dnes takmer 5-ročnú a druhú takmer 2-ročnú slečnu. Tú nosím teraz skoro denne, na uspanie poobede. Veď čo ak by jej niečo ušlo počas uspávania v posteli? :)

Ale bolo už pár dní, kedy sa nenosila. Nemala potrebu. A staršia má zase len pár dní, kedy sa nosí. Chvíľu. Inak nemá potrebu.

zena s dietatom v satke Omnifera

Nosenie detičiek je normálne. 9 mesiacov boli u maminky v brušku a po narodení tak prirodzene očákavájú maminu náruč a blízkosť. Nič iné nepoznajú. A nie je pre ne dôležité. Ani krásna izbička, ani ideálne hračky z reklamy či postieľka s dokonalým baldachýnom. Len náruč a blízkosť rodičov.

Tu je teda mojich 9 dôvodov, pre ktoré nosím svoje deti (a isto by som ich postupne našla aj oveľa viac):

  • Je to pre mňa normálne a prirodzené.
  • Vďaka tomu lepšie rozumiem potrebám mojich detí.
  • Môžem pohodlne a diskrétne dojčiť. (Ak dojčíte a dojčenie v šatke vám nejde, nezúfajte. Cvik robí majstra. Pri prvej dcére som to zvládla až niekedy po pol roku. Pri druhej od prvého dňa.)
  • Uľahčuje mi starostlivosť o ne - je to proste praktické. Je pomocníkom pri únave, chorobe, bolesti, priveľa podnetoch, v novom prostredí... skrátka, mamina alebo tatinova náruč je ich "prístavom".
  • A uľahčuje mi aj presuny. (Hoci pri druhej dcérke už používame aj športový kočík - vaničku sme nevyužívali. Tú sme skúšali pri prvej, kým sme prešli na výlučné nosenie až do narodenia sestričky.)
  • Môžem byť viac "slobodná", teda s bábom sa dostať aj tam kam by som inak nešla. (Alebo prísť až tam kam by deti ešte samé peši neprešli? :) )
  • Môžem im ukazovať svet z mojej perspektívy.
  • Milujem ten pocit dôvery, keď mladšia bezstarostne zaspáva (aj spomienku, keď tak zaspávala staršia). A keď jej môžem dookola dávať pusu na hlávku.
  • Milujem ten pocit, keď sa staršia cíti pre nás dôležitá. Že aj ona pri únave/chorobe ešte môže byť chvíľku to malé bábo, ktoré ide k mame či tatovi do nosiča (šatky)

Tak nejako intuitívne verím, že toto je pre nás správna cesta. Nosenie nám pomohlo napojiť sa s deťmi na seba navzájom. A verím aj, že si tie pocity z detstva a napĺňanie potrieb budú pamätať. Že pre ne už bude prirodzená starostlivosť o vlastné deti spočívať v napĺňaní ich potrieb. Intuitívne. Bez premýšľania či pochybností. S vedomím, že čas je relatívny a rôzne potreby v rôznom čase jednoducho prídu a odídu. I keď v daný moment sa nám môže ten čas zdať nekonečný.

Všetky deti raz dozrejú a odpadnú. A tak ako iné veci, ani nosiť sa nebudú večne.

rodina

Tatiana

PS: Ak sa vám článok páči, poteším sa zdieľaniu :) 

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.